História Španielsky vodný pes

Španielsky vodný pes (Perro de Agua Español) je starobylé rustikálne plemeno, ktorého pôvod na Pyrenejskom polostrove siaha minimálne do roku 1110 n. l.. Hoci presné korene nie sú jednoznačne určené, plemeno je hlboko späté s vidieckym životom v Španielsku, najmä v Andalúzii. Teórie o pôvodeExistuje niekoľko hlavných hypotéz o tom, ako sa plemeno do Španielska dostalo:

Severoafrická cesta: Najrozšírenejšia teória predpokladá, že predkovia plemena prišli zo severnej Afriky s Maurmi počas ich invázie v roku 711.
Ázijská cesta: Iná teória hovorí o príchode s ázijskými kmeňmi alebo tureckými obchodníkmi, od čoho je odvodený aj historický názov "turecký pes" (perro turco).
Spoloční predkovia: Má spoločné korene s inými európskymi vodnými psami, ako je francúzsky Barbet alebo portugalský vodný pes.

Historické využitie: Plemeno bolo po stáročia oceňované pre svoju všestrannosť a schopnosť pracovať v rôznych terénoch:

Pastierstvo: V južnom Španielsku sa využívali najmä na pasenie oviec a kôz.
Pomocníci rybárov: V prímorských oblastiach pomáhali pri vyťahovaní sietí z vody a strážení lodí.
Poľovníctvo: Slúžili ako prinášače pri love vodného vtáctva v močaristých oblastiach.

Moderná história a uznanie: Hoci plemeno existovalo stovky rokov v anonymite na vidieku, organizovaný chov začal až neskôr:

70. roky 20. storočia: Nadšenci Antonio García Pérez a Santiago Montesinos začali zbierať jedincov po celom Španielsku s cieľom stanoviť plemenný štandard.
1985: Plemeno bolo oficiálne uznané Kráľovskou kynologickou spoločnosťou v Španielsku a následne Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI).
Súčasnosť: Dnes sa okrem spoločníka využíva aj v špeciálnych službách, napríklad pri vyhľadávaní drog a výbušnín alebo pri záchranných prácach.